V Bobote som nenašiel žiadnu písanú kroniku ani farskú, ani obecnú. Obecnú kroniku som začal písať ja a teraz v nej azda MNV pokračuje. Teraz ja, Pavel Gašparovič, začínam písať kroniku farníkov ako miestny duchovný správca celej farnosti (obce Bobot, Bobotská Lehota, Horňany). Pretože som osvedčený básnik a spisoveteľ, mám dostatočné skúsenosti a možnosti písať kroniku, okrem toho ma história zaujíma.

Prácu si rozdeľujem na tieto úseky:

1. Dejiny farnosti Bobot od počiatku do vzniku ČSR (1918).
2. Prvá ČSR (1918-1938).
3. Slovenský štát za druhej svetovej vojny (1939-1945).
4. Druhá republika ČSSR (1945).
5. Kronika podľa rokov.

Bobot, Vianoce 1945

1. Dejiny farnosti Bobot od počiatku do vzniku ČSR (1918)

Vznik troch obcí farnosti je neprebádaný. Mohli vzniknúť v X.-XII. storočí. Podľa starých cirkevných záznamov biskupstva ostrihomského, centra Uhorska a podľa záznamov Kapituly v Nitre na tomto okolí sa spomína prvý kostol na Malej Hradnej (880) a v Bánovciach - kostol na
cintoríne bánovskom (1198).

Okolo roku 1332-1337 záznamy pápežských decimátorov spomínajú už fary Bánovce, Malá Hradná, Bobot, Motešice, Mitice, Slatina, Rybany, Vysočany, Chlievany, Uhrovec. Preto môžeme s istotou tvrdiť, že už jestvoval Bobot a v ňom fara a kostol.

Kostol je stavaný v starom románskom slohu s hrubými múrmi a podperami, ako sa stavalo v tej dobe. Bobotská fara bola viackrát prestavovaná, ale kostol zostal, aspoň v základných, múroch pôvodný. (Historici hovoria: ...kostol v Bobote v ranogotickom slohu z XII. storočia).

V tej dobe obce, ako majetok "občiny", patrili v poddanstve buď kráľovi, Cirkvi alebo zemepánovi. Bobot patril už vtedy Matúšovi Čákovi z Trenčína a potom rodine zemepána z rodu Illésházy. XVI. a XVII. storočie bolo postihnuté reformáciou. Aj Bobot s farnosťou, farou a kostolom patril dosť dlho luteránom (1560-1700). Ešte predtým aj husiti z Čiech načas obsadili Bobot. Presné dáta sa zistiť nadajú (asi 1430-1440). Za luteranizmu v Bobote a vo farnosti bolo len málo rodín katolíckych. Preto Bobot bol filiálkou farnosti Motešice, ktoré ostali verné viac katolíckej Cirkvi. Návrat ku katolíckej Cirkvi, rekatolizácia nastáva v roku 1713. V roku 1743 gróf Jozef Illésházy (po Jurajovi Illésházym a Márii Forgáčovej a po povstaní Rákoczyho) založil a dal postaviť novú faru a kostol bobotský navrátil katolíkom. Okolo kostola bol cintorín ohradený múrom z kameňa. Ten cintorín ešte dnes pamätajú starí ľudia a na Dušičky tam zažíhajú "na hroboch" sviečky. Potom bol starý cintorín za záhradou Gašpara Kyselicu na Lehote kde dosiaľ stojí ústredný kamenný kríž a terajší cintorín spoločný pre Bobot a Bobotskú Lehotu vznikol na farskej roli roku 1866, keď bola veľká cholera a starý cintorín nestačil.

Bobotská farnosť bola odjakživa chudobná a nevzdelaná, nikto nevedel písať a čítať, škola vznikla až v roku 1800. Zem patrila pánovi a desiatky boli niekedy veľké a kruté, ľud hrdľačil na pánov. Kopce, piesok, kamenie, mokrade - to bolo obživou ľudu. Pre Bobot bolo šťastím, keď sa tu založila továreň na výrobu papiera asi v roku 1780. Zakladateľom továrne bol nejaký Moravan nemeckého pôvodu. So sebou doviedol aj svojich odborníkov z okolia Olomouca / Lexman,
Demel, Pšenka, Tinkel, Maláska a Vitázek/. Továreň bola spočiatku pravdaže veľmi skromná a primitívna, na vodný pohon a s mlynským kolesom. Ale postupne priberala Boboťanov, ktorí si vo svojej chudobe zarobili na každodenný chlieb. Neskôr sa stal majiteľom továrne Rakúšan Merckens, ktorý stále zveľaďoval a ktorý prestal byť majiteľom až po druhej svetovej vojne v roku 1945. Teraz je továreň národný podnik.

V roku 1801 vyhorel Bobot, zhorela aj fara a kostolná strecha.
Pri výstavbe vznikla aj prvá cirkevná škola, ktorá bola drevená. Deti málo chodili do školy, učitelia boli len chytrejší domáci samoukovia. Výučba a výchova bola biedna, na farárovi všetko záležalo. V roku 1866 bola veľká celoslovenská cholera, v Bobote a vo farnosti zomrelo na choleru za 3 mesiace asi 100 ľudí. Pre nich bol založený terajší cintorín.

Kultúry nebolo temer žiadnej. Ľud robil od svitu do mrku a večer nebolo čím svietiť. Písať vedel farár, organista (notár) a zemepán. Iba v kostole sa trochu povzniesol človek, tam počúval cirkevné prikázania a náuky o Kristovi, o nebi a pekle. Vedel že sa môže aspoň po smrti dostať do neba ak bude vrchnosť poslúchať. Na tejto zemi nebolo pre neho vyslobodenia a vykúpenia z otroctva a duševnej temnoty.

Byt pre organistu a nejaká drevená škola bola stavaná niže kostola už v roku 1800. Deti pri učení sedeli na holej zemi na handrách, väčšinou nechodili ani do školy, v lete pásli dobytok a v zime si nemali čo obuť a obliecť. Keď niektorí šli do školy museli organistovi doniesť polienka dreva na kúrenie a stravu na živobytie (fazulu, múku, chleby, šošovicu, suché hrušky a slivky, koláče, osúchy). To bola kultúra.

Rok 1648 sa spomína pivovar v Horňanoch (majiteľ urbár Bánovce nad Bebravou). Mlyn bol v každej obci farnosti - Bobot, Lehota, Horňany.

Horňanský kostol bol postavený v roku 1742 (viď Can. vis.). NB Z Bobota bol rodákom vlastenecký kňaz rodoľub Michal Rešetka, tu sa narodil 2.9.1794 a zomrel ako farár v Hornej Súči 11.5.1854, kde je aj pochovaný a kde zanechal veľkú a cennú knižnicu a mnoho rukopisov (prevzala Slov. Matica). Michal Rešetka študoval v Bánovciach, Trenčíne, Nitre, kde bol vysvätený roku 1817, kaplánoval v Rajci, Dubnici a od roku 1834 bol farárom v Hornej Súči. Monografiu o ňom napísal Štefan Drozd, kanonik v Nitre, zostala zatiaľ v rukopise. NB Na fare v Bobote zastupoval adm. Antona Turczyna adm. vo výslužbe z Vysočian, rodom z Hlohovca, RD Július Toman, tu zomrel ako 63 ročný kňaz, dňa 17. apríla 1911 /veľkonočná nedeľa/ na fare a je pochovaný v železnej ohrade na tunajšom cintoríne, zomrel na otravu krvi z nejakého poranenia. Pochoval ho Anton Czeizel, dekan z Mitíc a organista Augustín Gažo. Na pohrebe boli: bánovský kaplán Eiselle, motešický farár Baumgartner, dežerický farár Buzna. NB Z inventára obe ciboriá sú barokové asi z rokov 1750-1786. Krstiteľnica klasická asi z roku 1800. Kalichy novšie.
Ján Podvasky: rodom z Ilavy, bernolákovec, slávny kazateľ, podľa kan. vizitácie 2.5.1798 bol 40 ročný, vedel slovensky, latinsky, nemecky a maďarsky. Gymnázium absolvoval v Nitre. Svätený apríl 1781 v Nitre pre , Nitra potom kaplán v Bánovciach nad Bebravou (1783-1785), farár v Bobote 24.6.1785. V lete 1801 zhorela fara, kostol a škola v Bobote. Ján Podvaský ešte dva roky žil v zhorenej fare, odišiel v roku 1803. Nevieme kde a kedy zomrel. Za neho v roku 1802 nový organ v Bobote. P.S. Zomrel 8.1.1821 v Ilave.

Kňazi na Bobote
Pre pamiatku budúcich pokolení uvediem tu aj zoznam a charakteristiku všetkých doterajších duchovných správcov v Bobote:
Od 1713 do 1743 bol Bobot filiou Motešíc, kde boli farármi (predtým farnosť bola luteránska):
Ján Drábik (1713-1725)
Pavol Anton Galgóczy (1725-1742)
Pavol Jakabovič (1742-1743)
Keď v roku 1743 obnovil gróf Jozef Illesházy faru, Bobot bol ako samostatná farnosť s matrikami.

Farári:
Štefan Kolbay (1743-1749) z Uhrovca prišiel
Gregor Purmon (1749-1757)
Juraj Magnoth (1757-1759) tu zomrel 30.7.1759 (34 ročný)
Štefan Skladanovič (1759-1767) prišiel z Papradna
Ján Terčány (1767-1780) odišiel do Chlievan
Ján Janec (1780-1785) pochádzal z Považskej Bystrice, potom bol farár, dekan a kanoník v Motešiciach, kde je pri fare v základoch kaplnky pochovaný, za neho sa založila fabrika v Bobote.
Ján Podvaský (1785-1803), bernolákovec, založil fundáciu za seba, vyhorela za neho bobotská fara aj obec roku 1801, v roku 1803 rezignoval, bol chýrny kazateľ, dva roky v zhorenej fare býval.
Adalbert Teml (1803-1811) ako kaplán z Bánoviec, (za neho sa postavila zase nová fara)
Anton Payer (1811-1840) bol dobrý hospodár na farských roliach, učil hospodáriť ľud, zomrel 20.3.1840 ako 57 ročný. Je pochovaný kdesi za veľkým oltárom v zemi, asi pod novým zákrstím.
Adam Betták (1840-1853) prišiel z Malej Hradnej na pohodlnejšiu faru, šiel do Teplej.
Jozef Hloža (adm. 1853)
Juraj Sullay (1854-1865) šiel do Dolnej Súče, za neho bola tu komasácia rolí, pre nástupcov veľmi škodlivá (cf. Can. vis), pred ním farár mohol pásť 400 oviec, teraz len 10 kusov dobytka
Jozef Fraštacký (1865-adm)
František Hrensik (1865-1889) z kaplána bánovského, šiel do Nemšovej. Veľký gazda. Mal dva páry koní, mnoho kráv aj svoje role kúpené. NB Farár František Hrensík mával okrem dvoch párov koní až 20 kráv, okrem farských rolí a kostolných rolí a pasienkov, mal 160 meríc svojich vlastných rolí, ktoré nakúpil od svojich veriacich ktorí vyšli na bubon, nevládali splácať dlhy židom (pálenka). Preto ho pokladali za veľkého lakomca, nejaký A. Gunár sa s nim pobil aj na ulici. Pri odchode do Nemšovej predal svoje pozemky židovi Šlezingerovi za 900 zlatých. Ľudia ho nenávideli.
Štefan Renyi (adm. 1889)
Alojz Honza (1889-1893) tu zomrel náhle 1.1.1893 ako 53 ročný. Vznikla fáma že sa obesil. Pravdepodobne srdcová porážka (infarkt).
Koloman Tóth (adm.1893) šiel do Slatiny kde zomrel
Rudolf Miklošy (1893-1905) šiel do Teplej
Anton Turczyn (1905-1911) šiel do Chlievan kde zomrel
Adam Pelikán (1911-1938) správca fary a tiež dekan hradnianského dištriktu. Biskup Kmeťko ho mal veľmi rád. Zomrel na penzii (Zlaté Moravce 16.3.1943). Mal gazdinú Katku (Kaču), ktorá ho "richtovala".
Augustín Turček (1938-1945) vyhnali ho, vraj držal za Slovenského štátu s Nemcami. Začal stavať novú faru. NB Dp. Adm. Augustín Turček bol preložený z Bobota na nátlak SNB v Bratislave (pluk. Peterka rodák z Bobota). Obžalobu podpísali: Jozef Pšenka, J. Zaťko, Ján Kyselica, Bukovinský, Anton Sokolík z Lehoty a Augusatín Jánošík z Bobotskej Lehoty /vedúci KSS/. Bývalí ľudáci ho mali radi. Ja som mal ťažkú situáciu po ňom, zbierali podpisy za jeho návrat. KSS potom vyhnali aj organistu – učiteľa Alojza Šínskeho.
Ja (Pavel Gašparovič) som musel taktizovať všelijako. Fara bola rozbitá natoľko, že mi v zime sneh padal do postele cez rozbité okná, skla nebolo, fara stará bola zbúraná až v roku 1948. Rozobrali ju Anton Holenda, Václavek za materiál. Stravoval som sa u mäsiara Mokráňa Vojtecha (šmelina). Do novej som sa sťahoval 8.septembra 1946, ale iba núdzové, ešte nebola celkom hotová, až v roku 1948. Na jar 1948 som dal urobiť oplotenie záhrad farských a kostola, betónovanie robil murársky majster Ant. Pieružek Florián, bránu namontovala firma Urban Polák z Nového Mesta nad Váhom (cena 22 000 Kč). Vodovod vo fare stál 24 000. Dňa 8.7.1948 som posvätil nový luster elektrický v kostole. Za 13 000 ho zakúpila katolícka mládež z divadiel, ktoré režírovala Amália Čačková, neskôr moja domáca. Remeselníci si zakúpili prapor za 7 700 Kčs (posvätený 25.7.1948)

Pavel Gašparovič (1945-1977) dostaval novú faru roku 1948 dal ohradu okolo kostola a farských záhrad aj pred farou bránu železnú, kríž ústredný na cintoríne, ohradu cintorína 1969, izbu pod vežou 1948, maľbu kostola previedol František Hrdina, maliar z Motešíc 1958. NB Za Adama Pelikána, za jeho choroby tu boli dvaja kapláni Dp. Jozef Vrablec (teraz farár v Klatovej Novej Vsi a prof. na CMBF v Bratislave), Alexander Kriváň (teraz penzista, Vyhne, biskupstvo B. Bystrica).

Pre zaujímavosť uvádzam aj farárov v Motešiciach
(História domus Motešice, vizitácie v 1798, 1816,1829)

Farnosť Motešice (Neporadza, Peťovka, Petrova Lehota):
Riečka Machnáč, vrchy Trubárka (679), Machnáč (448), Ostrý Vrch (768), Inovec (1042), Baske (958), Rokoš (1010), podnebie mierne. Praveká cesta cez Macháč (Váh + Nitra).
Porážka Husitov pri Bánovciach 10.11.1431 (5 000 mŕtvych).
Turci v Bánovciach (1526), Kuruci, František Rákoczy (1707) bol jeho hlavný stan na Machnáči.
Petrova Lehota bola farou ešte 1332 (Ritterwiese-Templári).
Cholera v roku 1855, 1866.
Zemepán Majthény (Motešický) už od roku 1309 t.j. kostol už jestvoval vtedy, drevená fara 1760.
Tomáš Petrušič (1680),
Juraj Pasztay (1700),
Ján Drábik (1712),
Pavol Galgoczy - Viezen (1725),
Pavol Jakobovič (1726),
Štefan Spišiak (1748),
František Belay (1752),
Samuel Hronkay (1761),
Ján Janec (1785 z Bobota zomrel 31.10.1831, pochovaný je v krypte pod kaplnkou sv. Jána Nepomudského pri fare ako dekan-kanonik, rodom bol z Považskej Bystrice narodený 1753),
Juraj Hábel (1831, fara ešte krytá slamou, ale už murovaná),
Andrej Begány (1837, pri procesii na Vzkriesenie náhle zomrel 18.4.1840 37 ročný, pochovaný je pri kríži),
František Oravský (1840),
Matej Jankovič (1850, zomrel 11.3.1886 v Motešiciach),
Ján Baumgartner (1886),
Karol Dúbravský (1912, bol 31 ročný inštalovaný Ant. Zeiselom 27.5.1912, predtým kaplán v Skačanoch, zomrel na penzii v Skalici, dobrý človek, ľudomil, kazateľ),
Kamil Zlatoš (1934, opravil faru, nakladal patrón Rudolf Liebenschein 30 000 Kčs),
Jozef Daniš (1940, nar.1909),
Imrich Branikovič (1962).

Dôchodky v roku 1680: kurence, role, merice, sviece, chleby, sliepky, florény, roboty.
Krypty: 1797-1907, rod Motešický (skončili ako opilci, blázni, vrahovia). Teraz je z krypty skladisko od roku 1957.


Patronát fary
Už sme spomenuli, že pôvodný patronát nad farou a kostolom v Bobote mal rod Illesházy. Potom odkúpil jeho majetky rod Harcowrt a Ján Hecht. Dcéra tohoto Jána Hechta menom Žofia Hecht vydala sa za žida Hermana Prisender. Tým sa stal patrónom rod Prisender. Hecht bol zaťom baróna Sinai, preto sa panstvo nazýva niekde ako sinaiské. Rod Sina začas patrón po Illesházym. Herman Prisender sa za Slovenského štátu prekrstil, aby si zachránil život pred Nemcami (Hitler), zomrel a je pochovaný v Horňanoch na katolíckom cintoríne ako katolík. Mal potomkov: Sidoza (žena Blanka Schlezinger z Bobota, syn Paľo, slabomyselný, žil v Trenč. Tepliciach), Emil (žena Valéria Rainer, syn Edgar, Emil spáchal samovraaždu za procesu so Slánskym), Juraj (žena Rumunka, 2 deti, Jurka Nemci zastrelili), Lili (dcéra v Maďarsku), Laco (zabitý Nemcami). Emil a Juraj boli pokrstení katolíci. Sidos na evanielika. Emilova žena Valéria Rainer bola árijka.

Posledne bol patronát takto delený
Biskup v Nitre 20%, Prisender 80%. Slovenský štát zhabal statky židovské, kúpila ich Tiberghienka, akciová spoločnosť (továreň na látky a súkna v Trenčíne), asi 60% (530 úh.honov). Teraz je všetko znárodnené a patronát nejestvuje. Pred znárodnením Thiberghienka ešte dal a postaviť novú faru 1944-1948. Chvála Pánu Bohu! (Thiberghien fils, súkeníka v Trenčíne sa teraz volá Merina, národný podnik).
V roku 1901 bola postavená železnica Trenčín – Topoľčany. Richtárom tých čias bol dlhé roky Štefan Michaliačka. Pošta bola v Bobote zriadená v 1900, dotiaľ patrila k Svinnej. Prvá poštárka bola na Bobote M. Kulifajová Mončeková. Po Učiteľovi Aug. Gažovi prišiel organista – učiteľ Koloman Nikolaj a potom Viktor Volanský. Obchody, krčmy a statky mali v rukách židia. Prisender mal veľkostatok v Horňanoch a majer v Bobote. Findel čapoval pálené na Bobote, Šlesinger mal statok a mäsiarom bol Rosenzweig. Žid Rubel bol obchodníkom aj statkárom. Na Bobote boli 3 krčmy na Bobotskej Lehote štvrtá. Pilo sa vo veľkom v malých decovkách. Na biskupských lesoch boli správcovia Krepler a Pécs. Správa biskupských lesov mala úrad v dome kde teraz býva Bertin Lexmann. Naša dedina vtedy okolo roku 1900 žila jednotvárne. V lete sa pracovalo starootcovským, zaostalým spôsobom na poli, v zime sa každý utiahol do chalúp. Odbavovali sa veselia, krštenia, priadky a driapačky, spisovali sa piesne ľudové, rozprávali sa rozprávky, príslovia, porekadlá. Vymýšľali sa pletky a žarty, často aj nepekné. Umenie výšivkárstva upadalo s odkladaním krojov. Kroje sa odkladali pre ich drahotu, nové šaty boli lacnejšie. Bobotské nárečie je z okolia Bánoviec /ako ä ako e, vypil je vypev, robil je robeu, poulitra, mihaunica, miesto k je často ch, voľachto, dochtor, direchtor, rechtor, alebo g gde, nigde, grieda, štegľať, grajciar, d sa asimiluje - jenna, hlanný, susenný, pannutý, stuňňa, preňňí, kríllo, hrllo, žihallo, zuballo, vella neho, trllo, strašillo, sallo, zrkallo, villy, myllo, palla, salla, jella. Disimilácia je v slovách
ako strieblo, striebolný atď.
Ku koncu Rakúsko - Uhorska, pred prvou svetovou vojnou vrcholila maďarizácia u nás. V školách nastali maďarské učebnice, učilo sa okrem náboženstva po maďarsky. Ani cez prestávku sa nesmeli žiaci rozprávať po slovensky. Tak isto na úradoch sa žiadalo hovoriť po maďarsky. Na škole v Bobote v 1907 učil 150 žiakov jediný učiteľ Aug. Gažo, žiaci z Bobota a Lehoty učili sa v jednej cirkevnej učebni striedavo. Bolo to veľmi mizerné učenie. Za prvej svetovej vojny museli narukovať všetci súci mužovia na front. Pôdu obrábali ženy a úroda bola slabá, bol aj hlad. Prišli aj rekvizácie, vymetali sa sýpky a komory.
Kroje bobotské boli ako všade okolo Trenčína a Topoľčian. Súkenný mali klobúk, súkenný kabát i nohavice, v zime halena, v lete gate z plátna, krpce alebo čižmy. Ženský kroj bol pestrejší čapice na hlave, na grgulu, u slobodných dievkach ručnik bohato vyšívaný, potom ženy nosili plátenný spodník aj rukávce, v zime kabaňu alebo kožuch. Dievčence nosili blúzku a sukňu, zástery boli pekne vyšité. Kroj už celkom zmizol. NB Rok 1938 Adam Pelikán, farár v Bobote, zakúpil za zbierku cirkevnú nové tri zvony, staré boli komfiškované za prvej svetovej vojni. Pre chorobu p. dekana Adama Pelikána zvony posvätil a peknú kázeň povedal kaplán Jozef Vrablec.

2. Prvá ČSR
Za prvej republiky ČSR 1918-1938 nastalo aj v Bobote určité uvoľnenie a prišla vyššin kultúra. Založili sa politické strany, z ktorých najviac členov a pri volbách najviac hlasov získala "strana maloroľnícka", po nej Hlinková slov. ľudová strana (HSĽS), potom na treťom mieste boli komunisti (pôsobila fabrika). Richtárom bol už potom dlhé roky za maloroľníkov Ondrej Gunár, ktorý bol aj kostolníkom. Fabrika na papier a lepenku v Bobote bola ešte v majetku Rakúšana Merckensa a pracovala primitívne. Továreň sa nemohla dobre rozvíjať, pretože bola 5 km od železničnej stanice Svinná. V tom čase povozníctvo bolo len koňmo, na koňoch sa dovážal materiál na mletie ("aušris"). A hotové výrobky zase na stanicu. Cez hospodársku krízu v 1927 na jar bola v Bobotskej fabrike aj stávka. R. 1930 vzniklo v obci „Potravné družstvo“ a „Peňažné družstvo“.V tom roku prišiel na cirkevnú školu nový org. Alojz Šinsky, ktorý sa stal v oboch týchto družstva aj účtovníkom. Proti kultúrnej činnosti katolíckych spolkov v Bobote pracoval aj divadelný krúžok mladých socialistov, ktorý bol rozpustený až pri vzniku Slov. štátu v. 1939.

3. Za Slovenského štátu
Za Slov. štátu pomery v Bobote a vo farnosti boli také ako na celom Slovensku. V Bobote obecným komisárom HSĽS bol Rudolf Lexman, ktorý obec riadil dobre a obozretne. Bola založená aj Hlinková Garda, Milícia HSĽS, viedol ju učiteľ Fridrich Tormánek. Obratnosťou miestných činiteľov a za spolupráce Aug. Turčeka, správcu fary od roku 1939 do roku 1945, získala sa pre obec Bobot a pre celú farnosť elektrina v roku 1943, postavila sa nová cirkevná škola pri kostole aj zásluhou org. - učiteľa Alojza Šinskeho v r. 1944. Začala sa stavať nová fara v r. 1944 a dokončená až 1948 po fronte.
Druhá svetová vojna v r. 1939 - 1945, ktorú rozpútal nemecký nacizmus a fašizmus. Zasiahla neblaho aj vo farnosti Bobot. Mladí muži museli narukovať na východný front. Pri postupe nemeckých vojsk do Sov. zväzu až ku Moskve, Stalingradu a Leningradu nálada fašistických prislucháčov bola veselá, ale po bitke pri Stalingrade, po neustálych prehrávaných bitkách nemeckých vojsk, po ich ústupe až do Poľska a k Berlínu, pomaly nálada klesala a prebúdzali sa k životu ľudia demokratického a socialistického zmýšlania. Po vypuknutí Slov. Nár. povstania v auguste r. 1944 a po príchode nemeckých vojsk na Slovensko, objavovali sa aj v tomto okolí partizánske skupiny v horách medzi Motešiciami a Tr. Teplicami, centrum mali na Jankovom vŕšku pri Uhrovci. Pri jednej prestreľbe nemeckých žoldnierov v Bobotskej Lehote dňa 29.septembra 1944 boli zastrelení z miestnych občanov: Stanislav Križan (20 ročný mládenec), Jozef Adamus (56 ročný), Pavol Adamus (16 ročný), Aug. Dragúň - Chovanec (22 ročný) a Anna Mokráňová. Pri prechode frontu 3. apr. 1945 bomba zabila Pavlinu Znášiková r. Pieružková. Z vojakov padol 1 Rus a 17 Rumunov, neskôr odvezené mŕtvoly.

4. Ľudovodemokratické ČSR (1945)
Po fronte druhej svetovej vojny a po skončení tejto vojny dňa 9.5.1945 nastal samozrejme vo všetkom obrat aj v Bobotskej farnosti. Predsedom (richtárom) v obci sa stal za komunistov Anton Kyselica zvaný Bukovinský (bolo zriadené MNV - miestny národný výbor). Duchovný správca Aug. Turček bol obžalovaný, že spolupracoval s Nemeckým Gestapom /geheimestas politici /. Nastúpil duchovný správca Pavel Gašparovič. Po čase obžalovali komunisti aj organistu - učiteľa Alojza Šínskeho, že na ľudáckych schôdzach nadával komunistom do "červených baranov". Musel tiež odísť do Dežeríc a miesto neho prišiel rabiátny organista - učiteľ Jozef Dúbravický, s ktorým duchovný správca veľmi zle vychádzal pre organistovu nespratnosť a drzosť.
Pretože po fronte bolo mnoho peňazí, prišla výmena a viazanie vkladov. Pomaly, ale isto prišla socializácia a znárodňovanie verejných prostriedkov výroby /fabriky, bane, banky, veľkostatky/.
Továreň na lepenku bola ako národný podnik pridelená ku "Závodom 29.augusta v Partizánskom. Po menších opravách a adaptáciách začala pracovať (riaditeľ J. Sabo). Zásobovanie obyvateľstva bolo veľmi slabé a nedostatočné, prekvital "čierny obchod". Viazanie vkladov bolo v novembri 1945, "čierny obchod" volali ľudia "šmelina"
Po kultúrnej stránke sa farnosť povznášala. Vzniklo futbalové hrište na farskej lúke, postavila sa ZDŠ v Motešiciach, miesto bubnovania sa zaviedol všade "miestny rozhlas". Bobot dostal kino "Slovan". Aj Horňany. Kultúrny dom je v Bobotskej Lehote. V kinosálach bývajú aj prednášky, divadlá, tancovačky, svadby, zasadnutia obce, výstupy a slávnosti.
Po Antonovi Kyselicovi - Bukovinskom bol predsedom v Bobote Ján Sýkora, potom František Žembera, Anton Pšenka, Július Fodrek, Teodor Kobida, zase Ján Sýkora a potom Ján Gunár. Jednotné roľnícke družstvo
(JRD) bolo v Bobote založené r. 1950. Najprv menšinové tretieho stupňa a vtedy obrábalo len role farské a obecné a veľmi málo od súkromníkov. Potom už neskôr boli nábory do družstva r. 1950 - 1955. Vzniklo JRD celoobecné nielen v Bobote ale aj v Bobotskej Lehote a v Horňanoch. Všade sa postavili kravíny a iné objekty JRD. Všetky tri JRD vo farnosti boli potom r. 1971 zlúčené do JRD spoločné (predseda: Jozef Hofmann, Ing.).
Na Bobote boli postupne predsedovia JRD: Štefan Galko, Václav Malaska, Ján Sýkora, Teodor Kobida, Silvester Gunár, Július Fodrek, Eduard Michalička, Jozef Novotný.
Bobotská továreň postupne menila pánov takto: Závod 29. augusta v Partizánskom, celulóza v Žiline, "Kartoproduktá" v Skalici, Severoslov. papierne v Ružomberku, "Kovatex" Topoľčany. Kultúrne pracuje v obci KSS, ROH, Telocvičná jednota, ženský výbor, SČSP.
V Bobote je zariadené tiež zdravotné stredisko, ktoré bolo najprv v Horňanoch vo vile Juraja Prisendera, teraz ja v Bobote vo fabrickej vile oproti fabrike. Postupne boli tu lekári: Dr. Karaba, Dr. Aug. Trenčan, Dr. Ivan Pavle. Dr. Karaba je v nemocnici v Partizánskom, Dr. Trenčan si postavil dom v Tr. Tepliciach a tam lieči v sanatóriu. Zubnú ambulanciu vedie zubný technik z Trenčianskych Teplíc. Detská poradňa býva každý týždeň. Materská škola obnovená v štátnej škole má dostatok detí. Vedie ju Anna Kobidová, rodená Vitázek.
Na národnej ZDŠ po Joz. Dúbravickom a jeho žene Augustíne Dúbravickej do Podlužian a potom do Topolčian stal sa riaditeľom školy Pavol Ondruš (s ním učili: Pavol Guričan, Marta Marček, Viera Žitňanová, Jaroslav Rábik)
Rodinné domy v Bobote sa stále obnovujú. Vznikli novšie ulice. Požiarnici dostali novú striekačku motorizovanú, ktorá je umiestnená v kultúrnom dome.
Po obchodnej stránke miesto viacerých krčiem židovských je tu pre Bobot a Bobotskú Lehotu len jeden hostinec Jednoty, ale ďalej je tu obchod potravinový v Bobote aj B. Lehote aj Horňanoch, kde je tiež hostinec. V Bobote ja okrem tohto obchod priemyselný a obuvnícky a textilný, ďalej mäsiarstvo /Mokráň/. Hostinec v Bobote teraz vedie aj s kuchyňou pre obedy Celestín Slezák. Hostinec v Horňanoch vedie Ridzy. Potravinársky obchod v Bobote vedie Hošová. Potravinársky obchod v Horňanoch vedú cudzie obchodníčky. Obchod priemysel, obuv a textil vedie Košťál.
Adm. Aug. Turček (1938 - 1945) začal stavať novú faru, dal postaviť novú cirkevnú školu pri kostole, aj byt pre organistu (teraz je to všetko zoštátnené), dal postaviť nové zákrstie, zaviedol do fary aj do kostola elektrinu, dal zhotoviť Betlehem a Boží Hrob. Tak isto bol aj v Orechovom a najmä v Hornom Srní, kde zomrel na infarkt a je pochovaný v peknom hrobe pred hornosrnianským kostolom. Tam v kostole aj na fare všetko elektrizoval a mechnizoval, dal zakúpiť "Betlehem", kde sa všetko pohybuje.

Vložka. Spomienky starých ľudí, čo mi rozprávali:

1, Anton Fridrich: nar. 14.9.1877, Bobotská Lehota, otec Jakub, matka Mária r. Leisková, pochádzali z Hůrky u Olomouca, Bětkovice, Hodolany, Dolany. Orba drevenným pluhom, lemeš okutý, nosilo sa domáce plátna, haleny, súkno, papuče zo súkna, krpce, až do r. 1900 - 1914.
Kostol bobotský bol krytý šindoľom, aj veža šindoľ, eternit a plech dal Prisender asi 1926. Kostol bol vnútri len líčený, malý oltár "Ján Nepomucký", lavice jedľové, dlažba z veľkých kvádrov, chorus bol menší ako teraz, išlo sa naň z kostola schodkami, organista – učiteľ bol nejaký "Šríni" (Hirtovej otec?), potom bol Eduard Brechtl a Aug. Gažo a Nikolaj (zomrel v Trenčíne).
Vo fabrike sa robili škatuľky na zápalky a drevká. Anton Fridrich bol za prvej svetovej vojny zajatý v Rusku ako konvéd r. 1915 pri Krakove (Lutovisko), pracoval ako zajatec v Samarskej oblasti, Bosolúcky újezd, obec "Bogoljubovka" u gazdu (bola slanina, mlieko, "samohonka" vodka). Červený Kríž ho previedol cez Čarnovice – Košice domov. Starí richtári na Bobotskej Lehote: Ján Bogdan, Imrich Čahoj, Jozef Koreň, Michal Čahoj, Ant. Pieružek, Ant. Fridrich, Adam Kyselica (1914 -1945), vládny komisár Štefan Jánošík, predsedom Ján Kyselica – Janník, Ján Hloža, Anton Sokolík, Ján Koreň dobrý, Paľo Vitázek, Rudolf Koreň (1970). Na "španielsku influenciu" (zápaľ pľúc) zomrelo v sept.- okt.- nov.- 1918 asi 25 ľudí z farnosti. Po obciach boli väčšinou slamenné strechy, izby začmudené, čierne, nebolo komínov, hlad a bieda, skoro každý chodil bosý v lete, v krčme dával žid poldecáky aj decáky, záchodov nebolo, chodilo sa na potrebu na hnoj alebo za pajtu. V Lehote židia: Bernát Štermann, krčmár, obchodník a mäsiar, potom jeho zať Weiss býval u Amersteinov a u Koreňov, Max Stahl. Na Bobote: Rozenzweig Adolf, mäsiar, kde býva teraz Paška (mäsiar) Heimrich Findel, krčmár a obchodník, kde býva Ševčík, Findel býval ako jeho brat u Gunárov /Ferdo/, potom u Vítazkov. Jakub Fridrich, otec Antonov, vozil poštu z Teplej do Motečíc a do Bobota až do roku 1930. Pošta bola u Ignáca Minárik a potom až, kde teraz. Cestu terajším do Horian spravili pri komasácií r. 1877, dotiaľ bola cez stráne na Svinnú pekná hradská. H. Findel a Štefan mali pálenice svoje. Horňanské panstvo malo pálenicu na špiritus zo zemiakov a repy (kvit Prisenderov). Majiteľ továrne v Bobote "Merckens" prišiel sem z Bojnej, kde mal tiež papiereň, ktorá vyhorela. Vo fabrike sa platilo na deň 24 grajciarov. Za "rabovky" na Lehote židia zabili Floriána Pšenku, z Bobota Andreja Richtárika z Lehoty (Emil Prisender?).

2, Ján Dvorský z Bobota si spomína, že terajšie oltáre v kostole v Bobote sú zo Lvova (za Turczyna alebo za Pelikána). Chorus stavaný za Miklosyho 1900. Predtým bol chórus menší a organ sa sťahoval a nafukoval ťahaním remeňa, schody na chórus boli z kostola a teraz sú z vonku. Pri bočných dverách bol vchod do krypty, kde bolo hodne truhlice (jedna pekná pani a vojak so šabľou). Kazateľňa z r 1928.

3, Rudolf Lexmann nar. 1875. Pamätá si p. farára Hreusíka, ktorý bol bohatý gazda, 2 páry koní, on mu miništroval. Org. bol Šríri. Ceny boli takéto: 1kg mäsa 14hl., 1 pár čižiem 4 zlatky, 1q žita tiež 4 zlatky, krava 30 zlatoviek aj kôň asi toľko. Farár Miklosy dal novú dlažbu a lavice v kostole. Sťahoval sa potom do Nemšovej. Zárobky vo fabrike: chlap 1,20 - 1,60 denne, žena 0,40 - 0,60 denne. "Merczkens" prišiel z Bojnej, keď bol Karol Millich, žid, potom Honig a Sonkup, neskôr Watzinger /r.kat./. Aj v Slatinke bola papiereň, kde je teraz


5. Kronika farnosti Bobot podľa rokov
Dosiaľ som písal iba útržky, čo som zistil pri svojom príchode do Bobota za správcu fary dňa rokov:

Rok 1945
Vedľa betonových múrov novej fary vpredu trčala stará fara, iba jej predná čiastka (dve izby a chodba). Všetko bombami rozbité, okná rozbité, kostol mal tri zásahy pri východe na chórus, takže organista Alojz Šinsky a hlavne neskôr Jozef Dúbravsky sa obávali chodiť na chórus. Moje bývanie v rozbitej fare bolo riskantné. Múry sa ľahko mohli zrútiť, cez okná fučal vietor a v zime sneh až na posteľ, cez okná mohli prísť v noci zlodeji a okradnúť ma alebo aj zabiť.
7. apríla Rumunská armáda oslobodila obec
Krsty: 25, Úmrtia: 20, sobáše: 6

Rok 1946
Provizorne som sa snažil presťahovať do novej fary, keď ju okožovali a maliar zo Svinnej Henček izby vymaľoval a spravila sa dlážka. Vedúci inžinier z Tibergienky výstavbu kazil na rozkazy Turčeka, bývalého adm., aby som nemohol bývať na novej fare. Musel som sa o všetko hádať a domáhať sa, aby sa pokračovalo vo výstavbe fary, aby sa opravil aj kostol.
Krsty: 29, Úmrtia: 25, sobáše: 19

Rok 1947
Nastali boje politické medzi KSS a DS a ja som musel opatrne bojovať na obe strany, aby som sa udržal.
Krsty: 31, Úmrtia: 19, sobáše: 19

Rok 1948
Robí sa ohrada fary a kostola. Biskup Kmeťko vypísal benefíciu bobotskej fary do 31. 8. 1948. Hlásili sa viacerí aj ja som chodil pánovi biskupovi, aby ma ponechal, hoci sú tu veľké ťažkosti. Nakoniec ma tu ponechal. Definitívne som sa presťahoval do novej fary, vzal som si gazdinú Amáliu Čačkovú z Bobota. Od 1. sept. 1948 som začal chodiť slúžiť svätú omšu do Horňan každú tretiu nedeľu podľa dohody (Horňanci platia povoz a určité taxy farárovi a organistovi). V septembri daroval bohoslovec Milan Piéč do bobotského kostola obraz sv. Michala,
archaniela, patróna kostola, dostal zaň zbierku od veriacich 1200 Kčs.
V roku 1948 sa uskutočnil prvý futbalový turnaj za účasti mužstiev Krásna Ves, Neporadza, Baťovany a Bobot. Putovný pohár získali futbalisti Baťovian a Pohár slušnosti právom prisúdila porota domácemu Bobotu. Na tomto turnaji hral aj Rudolf Gallo, ktorého prezývali tiež "Bican". Keďže sa mu práve na tomto turnaji nedarilo, znelo časté skandovanie: "Haló, haló, najhoršie hrá Bican Gallo". Možno aj táto drobná príhoda ovplyvnila ďalšiu športovú cestu nášho predného rozhlasového a televízneho komentátora, najpopulárnejšieho športu.
Krsty: 40, Úmrtia: 14, sobáše. 14

Rok 1949
V tomto roku v máji nábožná farníčka darovala na malý oltár obraz Panny Márie, matky ustavičnej pomoci. Zariadil som si domácnosť na fare. V advente rok 1949 boli vo farnosti misie celý týždeň. Prišiel
pán Jozef Novák a pán Ľudovít Michalovič a dvaja pátri z redemptoristov z Kostolnej pri Trenčíne. Pekne kázali. Pán Novák býval na fare v Bobote a tu v kostole držal misie, pán Michalovič býval v Horňanoch u kostolníka Jozefa Dvorského a tam v kostole držal misie. Spovedí mali asi 1000, svätých prijímaní asi 4000. Celá farnosť sa pekne k Bohu obrátila. Pre pátrov farnosť obetovala mnoho naturálií (zemiaky, vajcia, obilie, múku, masť, slaninu, fazuľu atď.) a finančné zbierky Bobot: 16.000 Kčs a Horňany: 14.000 Kčs. V Horňanoch sa pristavalo zákrstie a dali sa nové železné okná, miesto hnilých drevených okien (cena spolu 200.000, platil štát subvenciou).
Krsty: 37, Úmrtia: 21, sobáše: 20

Rok 1950
V auguste roku 1950 sa upravil priestor pod vežou v Bobote, spravila sa izba pre tých, čo sa nezmestia na chórus, aj lavice sa dali tam, stalo to všetko asi 10.000 Kčs, plot okolo kostola stál 8.000 Kčs. Na cintoríne ústredný kríž kamenný stál 25.000 Kčs. Pred tým tam bol drevený a prehnitý už padol. Dňa 8.októbra 1950 vdp. dekan dištriktu hradňanského Ľudovít Šimek, dekan - farár z Malej Hradnej, posviacal kaplnku novú pri potoku, ktorú dal postaviť Reimund Lexmann za uzdravenie z chorôb. Kaplnka je zasvätená P. Márií, matke ustavičnaj pomoci. Bola pri tom veľká procesia z kostola ku kaplnke s hudbou a hostina. Boli tu aj ľudia z okolia asi 3.000 spolu, 5 kňazi z okolia, vdp. dekan Šinek mal prekrásnu kázeň o materstve P. Márie. Ľud plakal. Slávnosť sa naozaj vydarila. Dňa 16.12.1950 bol menovaný miestny správca fary pán Gašparovič Hlbina, kanoníkom sídelnej kapituly v Nitre za literárnu činnosť. Pre nedostatok kňazov zostáva ďalej spravovať faru ako kanonik - farár.
Krsty: 36, Úmrtia: 14, sobáše: 14

Rok 1951
Dňa 27.1.1951 zomrel starý vzorný kostolník v Bobote, Ondrej Gunár, ktorý dlhé roky predtým býval aj richtárom v obci. Bol naozaj príkladným kostolníkom. Nech odpočíva v pokoji.
Krsty: 40, Úmrtia: 19, sobáše: 13

Rok 1952
Krsty: 33, Úmrtia: 12, sobáše: 16

Rok 1953
Krsty: 30, Úmrtia: 19, sobáše: 9

Rok 1954
Krsty: 33, Úmrtia: 14, sobáše: 21

Rok 1955
Krsty: 25, Úmrtia: 10, sobáše: 10

Rok 1956
Riaditeľom miestnej školy sa stal Pavol Ondruš. Spolu s ním učili aj Pavol Guričan a Marta Marčeková.
Krsty: 25, Úmrtia: 13, sobáše: 8

Rok 1957
Požiarnici obecného zboru dostali novú elektrickú striekačku. Nachádzali sa tu predajne hostinec, obuv, odeva, mäsna, zelovoc, miešaný tovar. Autobusy ČSAD premávajú do Bánoviec n/B., Trenčianských Teplíc a do Dubnice n/V.
Krsty: 24, Úmrtia: 12, sobáše: 18

Rok 1958
V lete a na jeseň z milodarov veriacich bol vymaľovaný farský kostol. Vedúci maliar bol František Hrdina z Motešíc. V sanktuáriu sú namaľované obrazy z biblie: Vyhnanie z raja, Zvestovanie, Narodenie Pána Ježiša, Pokrstenie Ježišovo, Posledná večera. Na klenbe kostola nad hlavným oltárom je boj svätého Michala so zlými duchmi. Na oblúku pred sanktuáriom dvaja anjeli sa klaňajú sviatosti a nápis: "Blíž k tebe Bože môj!". V kostolnej lodi na plafóne sú znázornené 4 Ježišove podobenstvá (Rozsievač, Dobrý pastier, Milosrdný Samaritán
a Márnotratný syn). Maľovka je veľmi pekná (cena asi 30.000 Kčs)
Krsty: 26, Úmrtia: 14, sobáše: 10

Rok 1959
V novom kultúrnom dome v Bobote sa hralo divadlo "Na chvoste" od Rud. Kazíka 18.1.1959. Osoby: Anna Starovská a jej muž Bobok (príde z vojny), Žofka (Marušková Apolienka), Miška hrá Jožko Števuľa, Kulaka Jožko Pokorný, krmiča Anton Marušek, potom hrali ešte Anna Mináriková, Viera Vitázková, Filip Koreň, Ladislav Schaffer. 14.7.1959 hrala z Bánoviac "Čachtickú paniu", kde režíroval František Hrdina. 1.7.1959 hrali
ochotníci z Omšenia "Vero..." od Rud. Kazíka (nešťastná láska, muž ženu zastrelí).
Krsty: 31, Úmrtia: 12, sobáše: 18

Rok 1960
Prvýkrát boli žiakom poskytnuté učebnice a učebné pomôcky bezplatne. Na Slovensku sa uskutočnila aj reorganizácia okresov. Odteraz už obec nepatrí do okresu Bánovce, ale do okresu Trenčín. Vzhľadom na túto novú skutočnosť bola zavedená aj nová autobusová linka z Horňan do Trenčína. Linka premáva 4 krát denne.
Krsty: 33, úmrtia: 10, sobáše: 14

Rok 1961
Tento rok charakterizujú časté výdatné búrky s krupobitím. Počas jednej búrky blesk zabil dva ťažné kone JRD. Našťastie sa nič nestalo ľuďom, ktorí na nich pracovali. Zničená búrkou bola aj veľká časť dediny. Zválané stĺpy osvetlenia a povyvracané stromy.
Krsty: 20, úmrtia: 14, sobáše: 6

Rok 1962
Aj v tomto roku sa obcou prehnal ničivý uragán. V dňoch 17. - 18. februára spôsobil značné materiálne škody. Chladné počasie trvalo až do júla. Družstevníci v snahe získať prehľad o nových mechanizmoch sa zúčastnili strojárskej výstavy v Brne. Dokončené a dané do užívania boli kancelárie JRD. V obci pracoval 15 členný divadelný súbor a 2 hudobné súbory. Počas roka pripravili 7 vystúpení.
krsty: 23, úmrtia: 10, sobáše: 11

Rok 1963
Vianoce v tomto roku boli netradičné. Pršalo a bola aj hustá hmla. Ľadovica na ceste a holé polia nikomu nepridávali na sviatočnej atmosfére. Ľudia začínajú žiť viac sami pre seba. Obec má 720 obyvateľov.
Krsty: 25, úmrtia. 14, sobáše: 17

Rok 1964
Miestny duchovný v Trenčíne bol operovaný na prostatu 29.4.1964. Zastupoval ho mitický vdp. Jozef Pižúrný v Bobote a vdp. Ján Haranta zo Svinnej v Horňanoch (apríl, máj, jún 1964). "Jednota" nútene odkúpila farskú záhradu vedľa Mokráňa Vojtecha, mäsiara, za pobokom (asi 10 árov). postavili tam obchod potraviny (vedúca Oľga Hošová). Stavba stála 250.000 Kčs.
V tomto roku bola dokončená výstavba nového kultúrneho domu s celkovým investičným nákladom 800 000 Kčs.
Krsty: 27, úmrtia: 8, sobáše: 9

Rok 1965
Všetci občania sa zapojili do žatevných prác a za týždeň bolo skosené. Zakúpil sa nový 35 mm premietací aparát.
Občania Bobotskej Lehoty dokončili výstavbu budovy MNV v hodnote 275 000 Kčs. V súčasnosti slúži ako druhá budova potravín.
krsty: 33, úmrtia: 8, sobáše: 12

Rok 1966
V zime sa konali často prednášky, najmä o pestovaní ovocných stromov, o dopravných predpisoch a zdravotnícke. V júny vystúpil tanečný súbor Trenčan z Trenčína. V Motešiciach bola dostavaná Základná škola, ktorú navštevujú aj deti z Bobota od 6.ročníka. 710 obyvateľov.
Krsty:31,úmrtia. 15, sobáše: 8

Rok 1967
V máji a júni bol správca fary na veľkom okružnom zájazde po ZSSR so spisovateľmi /Moskva, Baku, Jerevan, Tbilisi, Batumi, Suchumi, Kyjev/. Zastupoval páter Štefan Bošanský z Bánoviec, SVD.
Krsty: 26, úmrtia: 9, sobáše: 12

Rok 1968
Závod Technoplast mal 212 pracovníkov a priemerná mzda bola 1300 Kčs. Svoju činnosť obnovila závodná kapela – dychovka. 683 obyvateľov.
Krsty: 14, úmrtia: 21, sobáše: 8

Rok 1969
Vdp. správca fary operovaný na mechúrové kamenne. Zastupoval p. Štefan Bošanský, SVD a čiastočne aj Jozef Stanček, kaplán zo Skačian (dec. 1969, jan. - mar. 1970). Vyasfaltovala sa cesta od ihriska po zdravotné stredisko a oplotila sa školská záhrada. Konali sa aj dve divadelné predstavenia, Neprebudený od Martina Kukučína a Ženský zákon od J.G. Tajovského. 9 krát bola v obci tanečná zábava. V ZŠ sa vyučuje na zmeny. 693 obyvateľov.
krsty: 17, úmrtia: 11, sobáše: 12

Rok 1970
Urobil sa nový náter na ohradu okolo kríža pred farou aj pred farou na ohrade a pred bránou. Po Ondrejovi Gunárovi, ktorý zomrel 27.1.1951 boli kostolníci: Augustín Kyselica – Sokolík (1951 – 1953),
Peter Doktor (1954 – 1960), Rudolf Marušek (1960 – 1970), Ľudovít Kyselica (1951). Horňany mali kostolníkov: Jozef Dvorský, Ján Súkenník, Stanislav Jurák, Jozef Jandák, Vilo Jandák.
Organisti farnosti: Alojz Šinský (1930 – 1945), Jozef Dúbravický (1946 – 1950), Amálian Čačková, gazdina na fare (1951 – 1969) zomrela 8.4.1969 a pohreb mala 12.4.1969 na cintoríne v Bobote v hrobe svojho dedka
Jozefa Čačka a babky Márie Čačko rod. Sokolík, majú spoločný pomník, potom bol menovaný (za kostolníka) a organistu Alojz Kyselica, robotník vo fabrike v Bobote, ktorý sa dobre naučil hrať. Učitelia už nemôžu byť organisti. Výhodné je, že organ je už na elektrický pohon (rok 1958). Nemusia miništranti ťahať mechy. Tento rok rozširuje aj miestna fabrika na lepenku o dve haly (predtým 200 zamestnancov, teraz 300 bude).
krsty: 26, úmrtia: 16, sobáše: 12

Rok 1971
1, Bobot a Bobotská Lehota sa zlúčili v jednu obec BOBOT
2, Bobot + Lehota + Horňany utvorili spoločné JRD (Jozef Hofmann)
3, Ohradil sa bobotský cintorín za podpory štátu (22.000).
Športoví nadšenci si začali budovať ihrisko s trávnatou plochou, športové kabíny so zasadacou miestnosťou o celkovom náklade 230 000 Kčs
Bola vybudovaná požiarna zbrojnica v hodnote diela 260 000 Kčs. Postavilo sa 120 rodinných domov.
krsty: 18, úmrtia: 20, sobáše: 14

Rok 1972
1. Začala sa regulácia potoka v Bobote: 1972 – 1974
2. Začala v akcii "Zet" stavba kabín a reštaurácie na futbalovom hrišti v Bobote, rok 1972 – 1974
3. Horňany obnovili svoj kostol + vonku aj zvnútra (nová maľovka), riadil Ján Jurák ako cirkevný kurátor (kostolný otec) a predseda cirkevného výboru ad hoc. cirkevná zbierka na kostol v Horňanoch asi 30 000 Kčs
krsty: 29, úmrtia: 23, sobáše: 5

Rok 1973
1. Boží Hrob sme nerobili už v starom zákrstí ale pri malom oltári v Bobote (pohodlnejšie)
2. V kostole sa obnovila maľovka, hlavne okolo spodku v cene 5.000 Kčs, robili to dobrovoľníci, brigádnici a za peniaze, ktoré ženy - ruženčiarky darovali
3. Natreli sa lavice (politúrovanie), aby boli pekné lesklé
4. Zakúpili sa nové antipendiá zelené pre celý kostol
krsty: 20, úmrtia:19, sobáše: 10

Rok 1974
1. Zakúpili sme nový koberec pred hlavný oltár (2 500 Kčs)
2. Opravili sme plot na farskej záhrade pred farou a za cestou, aj tak ho zase poškodzujú pri regulácii potoka
3. Zo Svinnej som priviezol do starého zákrstia peknú spovedelnicu a ambonu pred oltár
krsty: 24, úmrtia: 18, sobáše: 8

Rok 1975
Konal sa kurz obložených mís. Odohralo sa 170 filmových predstavení. 986 obyvateľov.
krsty: 25, úmrtia: 15, sobáše: 5

Rok 1976
22. - 23.októbra sa konali voľby a za predsedu bol zvolený Gunár R. Bola dokončená výstavba novej požiarnej zbrojnice. Riaditeľom ZŠ je stále pán Ondruš a riaditeľkou MŠ je pani Kobydová.
krsty: 25, úmrtia: 15 , sobáše: 5

Rok 1977
1. Náter veží oboch kostoloch, v Bobote i v Horňanoch (5000 + 3000 Kčs)
2. Obnova fasády v Bobote bola prevedená z milodarov veriacich. Fasádu robila firma "Svojpomoc" predtým "Dekova" v Trenčíne (traja majstri). Účty prevádzal Ján Omachel z Orechového, pritom vymýšľal svoje triky a fígle. Fasáda stála podľa faktúry 52 502 Kčs. K tomu výdavky vedľajšie asi 8000 Kčs, lebo majstri natreli aj ríny na fare, ploty pred farou, kríž pred farou a misionársky kríž.
Dňa 21.októbra 1977 náhle zomrel vdp. kanonik – správca fary Pavel Gašparovič Hlbina. Vlastne ani nie je známy presný dátum jeho smrti. Našli ho mŕtveho ležať na posteli, keď už dva dni nikto o ňom nič nevedel. Lekár konštatoval infarkt myocardu. Zomrel úplne opustený ako aj samotársky žil vlastne celý čas účinkovania v tunajšej farnosti. Pochoval ho osvietený pán Generálny vikár z Nitry Dr. Jozef Vrablec 24. októbra 1977 za účasti asi 80. kňazov a jeho telesné pozostatky boli prenesené do jeho rodiska vo Veľkých Kršteňanoch.
Po smrti vdp. kanonika fara zostala vyprázdnená. V Bobote nedeľné bohoslužby odbavoval Ing. Jozef Oliš, duchovný správca v Motešiciach a vo filiálke v Horňanoch ich vykonával vdp. Ferdinant Martiš, duchovný správca v Dežericiach.
krsty: 36, úmrtia: 16, sobáše: 12

Rok 1978
Až od 1.januára 1978 bol ustanovený za duchovného správcu v Bobote Pavol Vanko, predtým správca fary v Lazoch pod Makytou. Kostol i farská budova boli vo veľkom neporiadku. Ani v jednom kostole nebolo ešte zavedené nové lilturgické zariadenie a nejestvovali ani žiadne slušné paramentá, ani kostolná bielizeň. Vo farskej budove bolo všetko tak ako to nebohý zanechal, lebo jeho testament ešte nebol otvorený. Vo všetkých miestnostiach bolo veľké množstvo kníh, papierov a starý nábytok. Izby boli čierne a špinavé – plných 22 rokov
nemaľované.
Hneď pri nastúpení dostal súhlas a príkaz previesť generálnu opravu celej farskej budovy. Kúpil som novú vodáreň a elektrický boiler (4710 Kčs) – vodovodné rúry boli prehrdzavené, musel som prebúrať betón v pivnici až po studňu a dať nové rúry a polovičku vodovodného vedenia vo fare zrušiť. Do kuchyne som dal nový sporák a podlahovinu a do kancelárie naftové kachle.
Úplne som dal zrenovovať elektrické vedenie fary – od stĺpa päťžilový kábel, nový elektromer, poistky a stykače - 14 nových svetelných telies a v kancelárii a kuchyni kompletné neónové žiarivky – 120 cm. Do kancelárie a dvoch spálni som dal namontovať tri akumulačné kachle AD-40-D komplet na vykurovanie. Takisto i v suteréne bolo zavedené úplne nové elektrické vedenie a svietidlá.
Potom všetky miestnosti fary aj s chodbami boli nanovo vymaľované (prvý raz po tridsiatich rokoch). Do kancelárie som dal nový koberec a celé zariadenie: 8 kusov nábytku, čo zostáva majetkom farského úradu. Takisto všetky nové drevené garníže nad oknami a dva koberce "kovral" v spálňach sú farským majetkom. Všetok úradný majetok po nebohom príbuzní zobrali, čo by sa už nikdy nemalo opakovať.
Do obidvoch kostolíkov v Bobote a v Horňanoch dal som spraviť nový obetný stôl, ambonu a sedes. Takisto v obidvoch kostolíkoch sú nové ornáty všetkých farieb. Celá generálna oprava stála približne 80 000 Kčs.
Na vyučovanie náboženstva sú prihlásené v Bobote dve deti, v Horňanoch žiadne dieťa. Z vyšších tried 3 až 7 žiadne dieťa z celej farnosti nechodí na náboženstvo. V Bobote sa vyučuje náboženstvo len raz za mesiac len jednu hodinu a to vždy za prítomnosti riaditeľa školy. Za týchto okolností som nemohol deti pripraviť ku prvému svätému prijímaniu, preto v tomto roku vystalo.
Pri prihlasovaní náboženstva od 15. do 25. júna na budúci rok riaditeľ poväčšine prihlášku roztrhol a hodil rodičom pod nohy. Avšak i napriek tomu v budúcom školskom roku 8 detí už bude chodiť na náboženstvo.
Náboženský život vo farnosti je takmer žiadny. V robotný deň chodia do kostola najviac dve babičky, v nedeľu sa poväčšine pracuje v každom dome, návšteva kostola v nedeľu prakticky žiadna a školské dietky vôbec nechodia do kostola. Niet kostolníka ani zvonára, na Anjel Pána ani pred bohoslužbami sa vôbec nezvoní. A takisto je to i v Horňanoch kde kňaz dochádza každú nedeľu a sviatok.
Dňa 12.februára sa už za kostolníčku v Bobote prihlásila Antónia Koreňová, ktorá bude súčasne právať kostolné prádlo. Mesačný plat z fišku má 150 Kčs.
Dňa 27.augusta navštívil farnosť J. E. Dr. Ján Pásztor, biskup nitriansky – vraj prvý raz bol vo fare a v kostole. Nebohý predchodca nechcel ani biskupa pripustiť do fary ani nechcel dovoliť birmovku. Pán biskup sa vyjadril, že farnosť bobotskú už odpísal z diecézy.
So súhlasom biskupského úradu som prehodil nedeľné bohoslužby a to tak, že v Horňanoch je ráno o 1/2 9. hod. a vo farskom kostole 1/2 11. hod. Predtým to bolo naopak. V robotné dni bývajú už sväté omše len večer o 5-6 hod., len v sobotu je o 7 hod.
Od 18.októbra začínam vyučovať v škole náboženstvo jednu hodinu za dva týždne. Prihlásených je už osem detí: 6 druhákov a dve tretiačky a nikto zo štvrtákov a vyšších tried.
Dňa 11.novembra dvaja muži z Beluše urobili na farskej búde nové odkvapové rúry. Stálo to 1000 Kčs.
Dňa 3.decembra boli tu takzvané odpustky, predvianočná spoločná spoveď – pristúpilo z celej farnosti 220 ľudí ku svätej spovedi, ale žiadne deti ani mládež. Vypomáhali pri spovedaní: p. dekan zo Svinnej Ján Haranta, p. farár z Trenčianských Mitíc Jozef Pižúrny, p. adminisétor z Dubodiela Jozef Mikuka a p.admistétor z Motešíc Ing Jozef Oliš.
Skončil som prvý rok vo farnosti Bobot, mnoho som sa natrápil a napracoval, za všetko "Deo gratias".
krsty: 33, úmrtia: 15, sobáše: 9

Rok 1979
V mene Božom začíname nový rok. Zima je v tomto roku veľmi hrubá, čo má za následok zlú energetickú situáciu. Školské deti majú skoro dva mesiace uhľové prázdniny, lebo niet čím kúriť.
19.3. - 10.4. oplotenie farskej záhrady. V minulom roku som zasadil do záhrady mnoho nových stromkov, ktoré mi zajace v zime obhrýzali. Sťažoval som sa farníkom aká škoda sa mi stala, že záhrada nie je oplotená a navrhol som, že zo svojho zakúpim všetok materiál a oni by zadarmo urobili plot. Tento návrh sa im tak zapáčil, že denne asi dvadsiati robili plot a za tri týždne bola ohrada hotová – pritom sa urobili nové brány jedna na pravej strane a druhá vzadu pri cintoríne. Mňa to stálo 11 338 Kčs za materiál, ale som rád, že je okolo celej farskej budovy nový, pevný a trvalý plot. Mená farníkov uvádzam v prílohe. Súčasne mi pomohli rozbúrať tri staré chlievy, kuríny a zajačince, ktoré sa na nič nehodili zbytočne sa tam držali myši a potkany.
Dňa 20. mája som mal prvé sväté prijímanie tunajších žiakov. Spolu bolo 20 detí: v Horňanoch 7 detí a v Bobote 13 detí. Z Horňan nebolo ani jedno dieťa prihlásené na náboženstvo – musel som tam chodiť každý štvrtok odpoludnia a vyučovať ich v kostolíku. Z Bobota len tri deti chodili na náboženstvo, ostatných 10 detí som učieval v kostole každý utorok odpoludnia. Pritom všetkom asi 6 detí rodičia nepripustili na prvé sväté prijímanie, či už zo strachu alebo ateistického presvedčenia.
Dňa 20. júna ma tunajší riaditeľ školy Pavol Ondruš vyhnal zo školy aj s deťmi, že vraj som už dosť učil náboženstvo (1 hodinu za dva týždne). Napriek tomu rodičia prihlásili 18 detí na vyučovanie v budúcom školskom roku (o 10 detí viac).
Od 1. do 6.októbra dal som previesť oplechovanie dlažby balkóna na farskej budove. Pôvodná dlažba bola spravená neodborne a v zime a v lete dážď premokal do jedálne. Ináč sa to nedalo napraviť len oplechovaním dlažby balkóna a novými odkvapovými rúrami. Celá akcia stála 5 000 Kčs, ktoré som zasa musel platiť zo svojho, len farské príjmy sú tu veľmi nepatrné.
Dňa 3.októbra som začal učiť náboženstvo – prihlásených je 18 detí: 8 druhákov, 8 tretiakov a dve štvrtáčky a budem učievať každú stredu jednu hodinu. Už je to veľký pokrok oproti minulosti.
Koncom októbra tohto roku môžeme konštatovať podstatné zlepšenie náboženského života. Musím zdôrazniť mimoriadny eucharistický život – za celý rok 14 283 svätých prijímaní. Len odrastajúca a dospievajúca
mládež je pre Cirkev a náboženstvo úplne stratená.
krsty: 15, úmrtia: 20, sobáše: 2

Rok 1980
Duchovný profil farnosti podľa dp. Vanku 30 pokrstených, 6 cirkevne zosobášených, 27 cirkevných pohrebov. Týždenné bohoslužby navštevuje 150 dospelých a 10 detí. Začalo sa s výstavbou obecného vodovodu a zriadila sa zberňa šatstva a prádla. 929 obyvateľov.

Rok 1981
17.februára zomrel miestny správca fary Pavol Vanko, vo veku 61 rokov a v 37. roku kňazstva.
Dňom 15.marca 1981 správu farnosti poverením Biskupského úradu v Nitre preberá vd. Ing Foltán. Krátko po svojom nástupe, hoc pokročilý vekom ale mladistvým elánom púšťa sa do práce. Už 5. júla čaká ho v tunajšej farnosti birmovka - 75 birmovancov. Okrem pastoračnej práce púšťa sa aj do opravy cirkevných budov. Týždenná návšteva bohoslužieb 350 dospelých a 15 detí.
Občania vlastnia 202 televízorov, 216 rádií a 74 osobných automobilov. Dobudoval sa vodovod, zrekonštruoval sa miestny rozhlas a vybudovalo verejné nové osvetlenie. Otvorené boli aj dve nové predajne – mäso, priemyselný tovar. 927 obyvateľov (328 do 18 rokov)
krsty: 21, úmrtia: 10, sobáše: 2

Rok 1982
Je pre farnosť Bobot významný: historickým medzníkom. Obec slávi výročie svojho založenia. V tomto roku dp. Ing. Foltán spolu s veriacimi prevedie opravu el. zariadenia a statické vystuženie klenby v hodnote 36 600 Kčs. Krátko na to sa prevádza elektrifikácia zvonov farského kostola v hodnote 35 000 Kčs. Ďalej sa pod vedením dp. Ing. Foltána previedla oprava (nová dlažba) kostola v Horňanoch v hodnote 15 000 Kčs ako i nové liturgické zariadenie v kostole Bobot.
Dňom 1.novembra 1982 odchádza Ing Foltán na odpočinok do Súľova, kde však i tam pracuje na projektoch cirkevných zariadení.
Dňom 1.novembra 1982 za nového správcu v Bobote je ustanovený Marián Pagáč.
Duchovný profil farnosti:
Návšteva bohoslužieb týždenne 600 dospelých, 50 detí. Počet svätých prijímaní ročne 15 000.
MŠ – 49 detí – 2 učiteľky, ZŠ – 44 detí – riaditeľ Ernest Igaz, učiteľ Jaroslav Gálik. Počas osláv 650. výročia prvej písomnej zmienky o obci vystúpil súbor Večernica z Trenčianskej Turnej a dychová hudba Trenčianska dvanástka. Zhotovené boli plakety, brožúry a odznaky.
krsty: 14, úmrtia: 16, sobáše: 5

Rok 1983
krsty: 17, úmrtia: 18, sobáše: 6

Rok 1984
TJ založila stolnotenisový oddiel. V zime na klzisku na Lehote zhotovila ľadovú plochu ktorá bola navštevovaná hlavne mládežou.
Miestnu ľudovú knižnicu navštevuje 177 čitateľov.
krsty: 19, úmrtia: 18, sobáše: 15

Rok 1985
V tomto roku bola vemľi tuhá zima. Snehová pokrývka trvala 101 dní. Vymrzlo veľa orechov a čerešní. 1.1. bol Technoplast VD Topoľčany delimitovaný do koncernového podniku Chirana Piešťany. Vyrábajú sa zdravotnícke pomôcky (nosítka, vaničky pre vodoliečbu). Kino Slovan odohralo 2 – 3 predstavenia do týždňa a spoločne ho navštívilo 9901 návštevníkov.
krsty: 26, úmrtia: 14, sobáše: 4

Rok 1986
Chladné, daždivé leto. 23. a 24. mája boli voľby. Za predsedu bol zvolený Milan Ševčík. Chirana má 138 zamestnancov a priemerná mzda je 2530 Kčs.
krsty: 13, úmrtia: 14, sobáše: 5

Rok 1987
ZO ČSČK zorganizovala dvakrát odber krvi. Zúčastnilo sa ho 90 dobrovoľných darcov. ZO ZPO má celkovo 47 členov a na likvidácii požiaru zasahovala 2 krát v Motešiciach. Poľovnícke združenie Machnáč, sídliace v Bobote, združuje 50 členov z 10 obcí.
krsty: 13, úmrtia: 15, sobáše: 6

Rok 1988
Predsedom TJ je Ján Mokráň a hospodárom je Ľubomír Pšenka. Všetci športovci tvoria mladý kolektív s vekovým priemerom 30 rokov. V tomto roku boli odmeňovaní viacnásobný darcovia krvi. Za 20 násobné darovanie D. Kollár, Valko a za 10 násobné darovanie G. Demlová, J. Machara a B. Sulčan.
krsty: 18, úmrtia: 18, sobáše: 5

Rok 1989
So spätnou platnosťou od 1.júla bol za správcu farnosti ustanovený Juraj Dolinský, predtým kaplán v Púchove. Kostolíky sú zvonku opravené, majú krytinu – ktorú dal ešte predchodca za pomoci farníkov.
Farská agenda bola v značnom neporiadku. Chýbali zápisy v matrikách i účtovná kniha bola vedená nedbalo. Budova fary je síce zvonku opravená, ale zvnútra si žiadala značné opravy.
V auguste bolo zavedené ústredné kúrenie, čím sa značne zlepšilo bývanie. Krátko na to bola vymaľovaná fara. Pomohli veriaci z Púchova i z Košec, Podhradia, kde som predtým pôsobil.
Vo farnosti bolo v tomto roku 17 krstov, 13 prvých svätých prijímaní, 6 párov uzavrelo manželstvo a 17 1udí zomrelo. V priebehu roka bolo asi 21 000 svätých prijímaní. Značne k tomu prispeli i krátke príhovory, ktoré tu v robotné dni pri svätej omši neboli zaužívané. K vianociam deti pripravili peknú jasličkovú pobožnosť. Zaslúžili sa o ňu hlavne sestry Andrea a Viera Fialové.
Pod vplyvom 17.novembra „nežnej revolúcie“ sa opäť začalo vyučovanie náboženstva v škole. Dovtedy sa učilo v kostolíku, pretože som neodovzdal zoznamy prihlásených detí. Na náboženstvo je prihlásených 72 detí rozdelených na 5 hodín. Ľudia si viacej vydýchli, keď boli zrušené mnohé diskriminačné zákony.
Rok 1989 sme zakončili spoločnou ďakovnou pobožnosťou a s novými nádejami do nového.
O.A.M.D.G.
krsty: 17, úmrtia: 17, sobáše: 6

Rok 1990
Ľudia boli ešte stále ustráchaní po smutných skúsenostiach z uplynulých 40. rokov. Akoby sa držali porekadla „kto sa raz popáli aj huspeninu si fúka“. Nové zákony umožňujúce demokraciu, uvoľnenie,
pomaličky začali hýbať i tunajších farníkov.
V nedeľu 11. februára si založili KDK (Kresťansko demokratický klub). Na jeho vzniku sa podieľali pán Fiala, Fridrich a Kyselica.
10. februára mi prišlo oznámenie o preložení. Bolo to prekvapenie. A tak so všetkým Božím požehnaním prenechávam zverený ľud svojmu nástupcovi.
február 1990
So spätnou platnosťou od 1.februára, fakticky od polovice mesiaca nastala ďalšia zmena. Vymenovaný nový správca farnosti Gašpar Fronc, predtým kaplán v Dubnici nad Váhom.
Ľudia ma privítali s tým, že od smrti vdp. Gašparoviča – Hlbinu som tu v priebehu 12 rokov už 6. kňaz, ktorý farnosť spravuje. Môjho predchodcu si veľmi obľúbili a boli sklamaní, že po takej krátkej dobe (7 mesiacov) ide ďalej.
Skutočne sa mu aj za tú krátku dobu podarilo vykonať mnoho. Vo farskej budove v podstate nové WC a kúpeľňa, pretože boli už v hroznom stave a ústredné kúrenie. Len s kotlom sú trocha problémy. Buď by mal byť výkonnejší alebo čo je pravdepodobnejšie chyba bude v komíne. Preto je treba nadobudnúť najprv trocha zručnosti tým sa podarí vykúriť celú budovu. Vylepšená bola aj kuchyňa s novou linkou a podlahou, ja som už len pridal nový elektrický sporák.
No predovšetkým sa mu podarilo vzbudiť záujem u ľudí. Starý ľudia mi vraveli, že pokiaľ pamätajú dávno nechodilo toľko ľudí do kostola ako teraz, že na tom má zásluhu dp. Dolinský.
V lete sme tu mali zaujímavý futbalový zápas. Prišli miništranti z Dubnice (niektorí na bicykloch) a proti ním nastúpili naši miništranti. Leto však neznamenalo len radosť a zábavu, ale aj jedno nepríjemne zistenie. V priebehu 2.- 3. mesiacoch sa objavila prasklina v múre, ktorá bola za oltárom asi veľmi dávno rozšírila po strope cez celý kostol. Podľa názoru prizvaného odborníka ide o statickú poruchu v základoch, ktorá vznikla v dôsledku posuvu pôdy, ktorý spôsobilo veľké sucho. V každom prípade zabezpečenia statiky asi spôsobí veľa starostí a zrejme to nebude lacné. Koncom leta sa mi podarilo ešte pred začiatkom dlhých čakacích dôb zhromaždiť všetky podklady o nehnuteľnom majetku Bobotskej farnosti. Okrem lesov a polí sú to predovšetkým budovy bývalých cirkevných škôl v Bobote a v Horňanoch.
Na svätého Mikuláša bola po skončení svätej omše škola plná nedočkavých detí. A nečakali nadarmo. Mikuláš bol veselý a aj nejaké balíčky sa našli. Na Vianoce deti pripravili peknú jasličkovú pobožnosť, ktorou urobili radosť všetkým.
krsty: 11, úmrtia: 16, sobáše: 6
Február 1991
Po roku a dvoch týždňoch odovzdám farnosť ďalšiemu kňazovi Milanovi Bričkovskému s modlidbou o Božiu pomoc pre neho a požehnanie pre celú farnosť.
Od 1.8. bola otvorená nová škôlka a od 1.9. aj nová škola. V uvoľnenej budove v OU je zriadená zasadačka. Na kabínach TJ je prevádzkovaný bar, v ktorom sa každý piatok konajú diskotéky. Na jar sa uskutočnil kurz strihov a šitia. K 31.12. bolo v obci 32 nezamestnaných. 830 obyvateľov – 402 mužov a 428 žien.
krsty: 13, úmrtia: 24, sobáše: 4
Rok 1992
Konali sa voľby, s takýmto výsledkom: 1. HZDS 2. SDĽ 3. KDH 4. SNS. Obecný úrad zakúpil počítač. Pri ZŠ pracuje družina. Záplava v máji poškodila hlavne dolnú časť obce. 779 obyvateľov.
krsty: 7, úmrtia: 19, sobáše: 5
Rok 1993
1.január, deň vzniku Slovenskej republiky privítali občania oslavou v Kultúrnom dome. 50-te výročie založenia TJ si športovci pripomenuli oslavou a futbalovým turnajom dňa 11.7. Najstaršou občiankou je M.
Dvorská. Nezamestnaných je 17 občanov. 781 obyvateľov
krsty: 10, úmrtia: 27, sobáše: 5

Rok 1994
Júl 1994 je mesiacom nástupu ďalšieho kňaza do Bobotskej farnosti – d.p. Juraja Drobného.
11.7.1994 som prevzal od d.p. Milana Bričkovského farnosť Bobot s filiálkou Horňany v prítomnosti dekana d.p. Antona Nogu a d.p. Petra Paliatku.
Dekrét Biskupského úradu v Nitre o nástupe na faru bol pre mňa prekvapením. Po ukončení teologických štúdií a kňazskej vysviacke som v roku 1989 nastúpil ako kaplán do Považskej Bystrice a neskôr (v decembri 1989) ako administrátor do Horných Kočkoviec. Odtiaľ som bol po troch rokoch uvoľnený pre štúdium masmédií (USA) a po návrate zo stáže (marec 1993) som začal budovať televízne štúdio v Bratislave. Nepredpokladal som teda, že ma môj biskup, Ján Chrizostom kardinál Korec povolá do farskej pastorácie. Bolo to tesne pred hudobným festivalom Verím Pane, ktorý poriadam od roku 1990. Ale s pomocou Božou a s pomocou svojich bývalých (Považská Bystrica, Horné Kočkovce) i nových farníkov som to zvládol.
Môjmu predchodcovi sa podarilo našetriť viac, ako 70 000 Sk, ale to za veľmi tvrdých podmienok. V kostoloch kúril len výnimočne a na fare cez zimu býval v kuchyni, kde si kúril len v peterkách. Mnoho faktúr nevyplatil (voda, poistenie, hostie a pod.). Pomerne dobre sa staral o farskú záhradu, choval kozy, ale neviedol farskú agendu. Vo fare som našiel niekoľko stolov a stoličiek, zariadenú kanceláriu, čiastočne zariadenú kuchyňu a jednu použiteľnú posteľ, na ktorej som začal spávať. Trhlina vo farskom kostole vyzerá hrozivo, ale zatiaľ nie nebezpečne. Horňanský kostolík farníci práve opravujú (aj ho do konca roka opravili).
Medzi moje prvé úlohy teda patrilo dať do poriadku farskú agendu a faru. Nesmel som tiež zabúdať na televízne štúdio LUX v Bratislave a ostatné problémy týkajúce sa masmédií.
Najskôr som s pomocou mládeže z Horných Kočkoviec dal do poriadku celú faru. Potom ju farníci z Horňan vymaľovali. Postupne sa mi darilo usporadúvať a dopĺňať farskú agendu. Bobotská mládež mi usporiadala farskú knižnicu.
Po festivale (august) som sa konečne mohol viac venovať farnosti a pomaly som sa začal zoznamovať s farníkmi.
Nakoľko bolo nutné, aby som bol aspoň pár dní v týždni v Bratislave a zastupovanie mojim predchodcom počas mojej neprítomnosti sa neosvedčilo, postupne som prešiel na nasledovný režim:
- do farnosti prichádzam v piatok popoludní. Mám svätú omšu vo farskom kostole o 19.00 (v zime o 18.00) a v Horňanoch o 19.00 (20.00) (bývala síce v utorok, ale to som v Bratislave a tak som ju preložil na piatok. Je to výhodnejšie aj kvôli prvým piatkom).
- v sobotu je svätá omša ráno o 7.00
- v nedeľu som jednu svätú omšu pridal (aby sa mohli rodičia vystriedať pri deťoch a aby bol kostolík voľnejší) a tak sú teraz tri: 7.00 v Bobote, 8.30 v Horňanoch a 10.30 v Bobote (detská). Popoludní o 14.00 sú litánie.
- v pondelok mám svätú omšu ráno o 7.00. Potom vybavím kanceláriu a učím náboženstvo na miestnej ZŠ v Bobote. Škola je dvojtriedna s 32 žiakmi. Starší žiaci a deti z Horňan dochádzajú do Motešíc.
- v utorok až štvrtok som v Bratislave. Počas mojej neprítomnosti sväté omše vo farnosti nie sú. Zaopatrovanie a pohreby odbavujú moji susedia d.p. Jozef Bagin z Motešíc, môj predchodca d.p. Milan Bričkovský z Veľkej Hradnej a kapláni z Bánoviec nad Bebravou.
Našiel som tu veľmi málo miništrantov - aj to poväčšine dievčat. Nakoľko obežník BÚ zakazuje miništrovanie dievčatám, pýtal som si a aj som dostal ústnu výnimku od Mons. Františka Rábeka, pomocného
nitrianskeho biskupa. Preto vo farnosti Bobot môžu dočasne miništrovať aj dievčatá. Výnimka platí dovtedy, kým nebude dostatok miništrantov - chlapcov.
Pred sviatkami (vianoce, Veľká noc) spovedáme v našom "minidekanáte" - farnosti Motešice (fil. Peťovka, Petrova Lehota, Neporadza, Horné Motešice), Trenčianske Mýtice (fil. Trenčianske Jastrabie), Dubodiel (fil. Veľká Hradná), Svinná, Bobot (fil. Horňany) cez piatky, soboty a nedele. V porovnaní s farnosťami, kde som pôsobil (Považská Bystrica, Púchov) - je to také oddychové spovedanie. Len niekoľko hodín denne (3 až 5).
Pretože s kúrením sú naozaj problémy (asi malý priemer komína), dal som na faru namontovať elektrický kotol (žiaľ - povolili mi iba 15 kW, čo je na bobotskú faru málo, preto treba prikurovať pevným palivom).
V Bánovciach nad Bebravou - vo firme Bona sa dá kúpiť nábytok, ktorý neprešiel technickou kontrolou, za lacnejší peniaz. Tak som kúpil zariadenie do obývacej izby aj do spálne.
V oboch kostolíkoch chýbalo ozvučenie, preto som kúpil zosilňovače, stojany aj mikrofóny a do Horňan aj reproduktorové súpravy. Celé ozvučenie som i namontoval.
krsty: 11, úmrtia: 16, sobáše: 4

Rok 1995
S pomocou Božou začíname nový rok a v ňom prípravu na sviatosť birmovania, ktorú plánujeme na rok 1996.
V marci pribudol na faru nový obyvateľ. Marián Lutišan, môj bývalý miništrant z Horných Kočkoviec (Nových Nosíc) nastúpil na náhradnú vojenskú službu na našu faru a jeho úlohou bude starať sa o hospodárstvo a o kostol.
Na fašiangy sme si vo fare urobili minizábavu pre deti a mládež - s pudingom.
Prvý krát sme mali celonočnú poklonu na Veľký piatok a procesiu na veľkonočnú vigíliu. Zúčastnili sa na nej aj hasiči a dychovka.
Farnosť sa pripravuje na návštevu Svätého Otca a mladí zvlášť, lebo mojou úlohou je pripraviť spevokol a všetky piesne pre stretnutie mládeže so Svätým Otcom v Nitre.
S deťmi sme boli na koncoročnom výlete v Mariánke a v Bratislave.

Návšteva Svätého Otca 30.6.-3.7.1995
Všetko sa začalo na jednom zo zasadnutí diecéznej komisie pre duchovnú obnovu nitrianskej diecézy, ktorej som členom. Šlo vlastne len o to, čím vyplniť čas v piatok 30.6. od 13.00 do 15.00, kým sa v Nitre začne svätá omša KBS pred samotným príchodom pápeža. Nakoľko sa o mne vie, že poriadam hudobný festival a mám prehľad o hudobných súboroch na Slovensku - voľba akosi automaticky padla na mňa.
Mojou prvou myšlienkou bolo - predstaviť na celoslovenskom stretnutí mládeže so Svätým Otcom v Nitre niekoľko kresťanských skupín. Aby mal celý program v Nitre určitú jednotiacu líniu, začal som pátrať po tom, kto má na starosti výber piesní a spevov k svätej omši, kto k bohoslužbe slova so Svätým Otcom. Zistil som, že síce liturgia sa už pripravuje, ale na spevy sa akosi "pozabudlo".
Po porade s o. biskupom Rábekom padlo rozhodnutie - aspoň 1000 členný spevácky zbor zložený z mladých celého Slovenska a 150 členná dychovka. Nebol som s týmto riešením príliš nadšený, pretože som si nevedel predstaviť nácvik takéhoto telesa (dochádzka). Problém som mal i s voľbou dirigenta, výberom piesní ... a to všetko sa odohrávalo v čase, kedy spišská diecéza už mala vytlačený spevníček a nacvičovala spoločné spevy!
Musel som počítať s troma faktormi:
- prítomnosť vekovo starších veriacich (svätá omša)
- prítomnosť mladých, ktorí prijali pozvanie Svätého Otca
- zložený spevokol bude mať na nácvik len štvrtkové popoludnie 29.6. a piatkové dopoludnie 30.6.
Preto som výber piesní navrhoval tak, aby sa každý z prítomných mohol zapojiť do spevu a aby ich nácvik nebol náročný. Pre piesne z JKS boli ako hudobný doprovod určené spojené dychové orchestre, pre ordináriá, odpovede, prosby a pod. digitálny organ (Marián Žuk Olševski) prípadne doplnený gitarou a basgitarou, pre "mládežnícke" piesne (piesne chvál, Taize, piesne zo stretnutí ...) skupina v zložení:
- Igor Baar - gitara (skupina Janky Daňovej), Maroš Kachút
- gitara (Atlanta), Robo Vizvári - basgitara a Štefan Bugala
- syntezátor (obaja skupina Janky Daňovej).
Deň D - ideme na ostro
Presne o 12.00 hod. sme sa chceli pomodliť Anjel Pána a začať s pripravenými akadémiami podľa programu. Len chceli. Televízny technici ešte stále obedovali. Napokon som predsa len dostal cez monitor správu: "máte zvuk" a súbor Melódia, provizórne nazvučený aparatúrou Dominiku, otvoril finále ktorým vrcholili niekoľkomesačné prípravy.