Charakteristika

Obec Bobot leží na úpätí dvoch vetiev Strážovských vrchov na najsevernejšom výbežku Nitrianskej pahorkatiny, čo je podoblasť Podunajskéj nížiny. Je to na rozhraní povodia Váhu a Nitry v údolí potoka Machnáč. Bobot patrí do trenčianskeho kraja. Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.

240 m n.m., na Podunajskej nížine, v severnej časti Nitrianskej tabule v údolí potoka Machnáč, 11,5 km na severozápad od Bánoviec nad Bebravou. Prvá písomná zmienka o obci v pápežských desiatkových zoznamoch z roku 1332 – 1337, keď sa spomína plebanus de Bodac. Pôvodne patrila k trenčianskemu, od konca 16. storočia k bánovskému panstvu. Časť obce vlastnila i rodina Motešickovcov. Obyvateľstvo sa zamestnávalo prevažne poľnohospodárstvom. Od polovice 18. storočia tu bola papiereň. Boli tu aj lomy na vápenec a vápenka.

Informácie

Bobot má zemepisné súradnice 48° 49´ severnej zemepisnej šírky a 18° 10´ východnej zemepisnej dĺžky. Nadmorská výška je 233 metrov nad morom. Rozloha je 1607 ha.

• Samosprávny kraj:Trenčianský
• Okres:Trenčín
• Región:Machnáč
• IČO:00311421
• Počet obyvaťeľov:740
• Rozloha:1607 ha
• Hustota obyvateľstva:45 obyvateľ(ov)/km2
• Prvá písomná zmienka:v roku 1240
• Štatistická územná jednotka:505854
• EČV:TN
• PSČ:913 25
• Telefónna predvoľba:032

Geologická stavba územia

Katastrálne územie obce leží na úpätí Strážovských vrchov, na južných svahoch Ostrého vrchu (768 m) v Trenčianskej vrchovine. Nadmorská výška v katastrálnom území sa pohybuje od 239 m n.m. po 449 m n.m.. Stred obce leží v nadmorskej výške 240 m n.m..
Podstatnú časť pohoria Strážovských vrchov tvoria silno zvrásnené komplexy druhohorných usadených hornín rozličnej tektonickej príslušnosti a odolnosti: vápence, dolomity, sliene, bridlice a pieskovce. Na kryštaliniku je vyvinutý hladko modelovaný reliéf, na mäkkých bridličnatých horninách vznikli erózno – denudačnými procesmi kotliny s pahorkatinným povrchom.

Klimatické pomery

Územie obce z klimatického hľadiska patrí do mierne teplej klimatickej oblasti, do obvodu mierne teplého, vlhkého, s priemernou ročnou teplotou okolo 8 0C a priemerným ročným množstvom zrážok okolo 700 mm. Priemerná teplota v januári sa pohybuje medzi -3 0C -5 0C, v júli sa priemerná teplota pohybuje od 15 0C do 18 0C.
V území prevládajú severozápadné vetry.
Ovzdušie obce možno považovať za oblasť so slabým znečistením. Na zhoršovaní kvality ovzdušia k. ú. obce sa podieľa predovšetkým diaľkový prenos škodlivín, doprava a lokálne vykurovanie.

Podzemné a povrchové vody

Hydrologicky patrí katastrálne územie do povodia rieky Nitra. Katastrálnym územím obce preteká vodný tok Machnáč, napája malú vodnú nádrž Bobot. Na území obce priberá dva ľavostranné prítoky (prvý pramení východne od obce Motešice, druhý pod Španím kameňom, 324 m n.m.). Od vodnej nádrže Bobot pretekajúc cez intravilán obce je koryto potoka zregulované.
Malá vodná nádrž Bobot bola vybudovaná pre potreby poľnohospodárstva ako zdroj závlahovej vody.

Pôda

Údaje o pôdnom fonde v katastrálnom území obce Bobot:

• Celková rozloha katastrálneho územia: 1607 ha
• Poľnohospodárska pôda: 710 ha
• Lesná pôda: 833 ha
• Vodná plocha: 10 ha
• Zastavaná plocha a nádvoria: 48 ha
• Ostatná plocha: 5 ha
• Verejná zeleň: 0,03 ha
• Percentuálne zastúpenie z celkovej plochy katastrálneho územia:
  • zalesnenej plochy: 49,8 %
  • poľnohospodárskej pôdy (s melioráciami): 44,16 %

Okolité lesy patria do skupiny zmiešaných dubových lesov, kde prevláda dub letný a dub zimný. Primiešaná je borovica, breza, topoľ osika, niekedy smrek. Pri potokoch rastie jelša, vŕby (biela, krehká, rakyta, ...), topoľ osikový, jarabiny, drieň, svíb krvavý, lieska, čerešňa, hruška, jabloň planá, baza. Bylinná etáž je tvorená množstvom rastlín, ako sú veterník žltuškolistý, veternica, chochlačka dutá, prvosienka, kokorík voňavý, kopytník európsky, hviezdnatec čemericový, pri potokoch záružlie. Zo vzácnejších rastlín tu rastie lykovec jedovatý, snežienka jarná, vstavač purpurový, prilbovka, astra kopcová, horček brvitý, a pod.. Z chránených rastlín môžeme spomenúť veternica lesná, ľalia zlatohlavá, orlíček obyčajný, zimozeleň menšia, vemeník dvojlistý.

Fauna

V lesných biotopoch sa vyskytuje jeleň lesný, srnec lesný, diviak lesný, líška hrdzavá, kuna lesná, veverica stromová, ryšavky, jež obyčajný, krt obyčajný, netopiere, piskory, z vtákov ďatle, žlna, brhlík obyčajný, sýkorky, sojka obyčajná, stehlíky, pinka obyčajná, drozd čvikotavý, hýľ obyčajný, oriešok hnedý, krkavec čierny, jastraby, sokoly, straka obyčajná, trasochvost, hrdlička poľná, zelienka obyčajná, strnádka obyčajná, penica čiernohlavá, kukučka obyčajná, vrabec domový,.... Medzi obojživelníkmi tu nájdeme skokana zeleného, skokana hnedého, kunku, rosničku zelenú, salamandru škvrnitú, jaštericu obyčajnú, z plazov užovku obyčajnú.

Lesy

Lesné porasty v lesnom pôdnom fonde zaberajú rozlohu 833 ha. V k.ú. obce sa nachádzajú tieto hospodárske súbory lesných typov (HSLT):

• 202 Svieže vápencové bukové dúbravy – hospodárska funkcia
• 211 Živné bukové dúbravy – hospodárska funkcia
• 302 Svieže vápencové dubové bučiny – hospodárska funkcia
• 311 Živné dubové bučiny – hospodárska funkcia

Chránené územia prírody

V katastrálnom území sa nachádza ochranné pásmo vodného zdroja I. stupňa – Machnáč a PP vodný tok Machnáč, nezregulovaná časť koryta (po vodnú nádrž Bobot a úsek začínajúci za obcou Bobot).

Biocentrá a biokoridory

Biocentrá – predstavujú ekosystémy alebo skupiny ekosystémov, ktoré vytvárajú trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev. Sú tvorené najstabilnejšími prvkami krajinnej štruktúry.
Biokoridory – sú to líniové prvky, teda priestorovo prepojené súbory ekosystémov, ktoré spájajú biocentrá a umožňujú migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev. Priestorovo na ne nadväzujú interakčné prvky.

V riešenom území sú navrhnuté tieto biocentrá miestneho významu (BMV) a miestne biokoridory (MBK):

1. BMV Bukovina – spoločenstvá zmiešaných listnatých lesov
2. BMV Horné bôry – spoločenstvá zmiešaných listnatých lesov
3. MBK brehové porasty potoka Machnáč – nezregulovaná časť
4. MBK brehové porasty - ľavostranných prítokov potoka Machnáč (prvý pod Španím kameňom, druhý od obce Motešice)

Flóra

V mapovanom katastrálnom území sa nachádzajú tieto jednotky potenciálnej prirodzenej vegetácie:

• Lužné lesy nížinné (U)
• Lužné lesy podhorské a horské (Al)
• Dubovo - hrabové lesy karpatské (C)
• Dubovo – cerové lesy (Qc)

V obci sa nachádza cesta II. triedy o dĺžke 2,2 km a miestne komunikácie o dĺžke 3,6 km. Technický stav komunikácií nie je vyhovujúci, pričom vo vhodnom stave je cca 80 % miestnych komunikácií. V obci sú vybudované chodníky pozdĺž cesty II. triedy o dĺžke 1,6 km. Cesta II. triedy je po celej dĺžke odvodnená.

Dopravné spojenie obce s okolitými obcami a okresnými mestami Trenčín a Bánovce nad Bebravou je realizované autobusovou dopravou, v súčasnosti premáva 16 denných spojov v pracovných dňoch v smere na okresné mestá Trenčín a Bánovce nad Bebravou. Najbližšia zastávka vlaku je v obci Trenčianska Teplá vo vzdialenosti 14 km od obce Bobot.

V roku 1950, kedy sa uskutočnilo prvé dostupné sčítanie obyvateľstva podľa súčasnej územnej štruktúry, žilo na území obce Bobot 915 obyvateľov. Počet obyvateľov postupne mierne narastal až do sedemdesiatych rokov minulého storočia. Od tohto obdobia nastáva relatívne prudký pokles počtu obyvateľov, ktorý sa zastavuje až v roku 2001. Pokles počtu obyvateľov v tomto období (od roku 1970 do roku 2001) bol takmer 28 %. Od roku 2001 počet obyvateľov neustále klesá, pokles však nie je až taký výrazný (od roku 2001 do roku 2005 pokles predstavuje 0,7 %).

Údaje z posledného sčítania obyvateľov a bytov: SODB2021 - Obec