Stavebný vývoj rímskokatolíckeho Kostola sv. Mikuláša v Bobote

Realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky
 

V roku 2016 sa realizoval reštaurátorský výskum, sondážny výskum s vyhodnotením, popis stavu, dokumentovanie, vypracovanie návrhu na reštaurovanie. Reštaurátorský výskum vykonal Mgr. art. Miroslav Janšto.

V roku 2015 sa realizoval architektonicko – historický výskum kostola sv. Mikuláša v Bobote, ktorého cieľom bolo zistiť stavebný vývoj kostola. Stavebný vývoj bol stanovený na základe obhliadky a sondážnych prácach na fasádach, z archívnych prameňov a z výsledkov dendrochronologického zisťovania (určovanie veku stromov pomocou letokruhov).
Kostol postavili v 2. polovici 14. storočia, po roku 1367. V tejto etape postavili celý kostol okrem veže. Kostol postavili ako jednoloďový, loď mala jednoduchý doskový strop a bola prístupná pravdepodobne z južnej strany. Svätyňa bola zaklenutá kamennou valenou klenbou. Na záverečnom múre svätyne sa zachoval pôvodný stredoveký okenný otvor, ktorý je dnes zamurovaný. Má podobu úzkeho štrbinového okna s lomeným ukončením, vyskladaný bol z kamenných blokov. O stredovekej kamenosochárskej výzdobe kostola vieme zo starších fotografií len o kamennom rámovaní pastofória situovaného na severnej stene svätyne. Dnes sa zachovalo v redukovanej podobe, teda bez kamenného rámu. Spolu s loďou a svätyňou vznikla aj sakristia. Postavili ju na severnej strane svätyne a s ňou prepojili jednoduchým pravouhlým otvorom. Zaklenuli ju kamennou valenou klenbou. Hmotu kostola ukončovala nižšia sedlová strecha o čom svedčia pôvodné štítové múry zachované v podkroví. V štítovom múre medzi loďou a svätyňou sa zo strany svätyne zachoval otlačok staršej strechy. V tomto štítovom múre sa zachovali aj vzácne pozostatky drevenej konštrukcie dverí: na južnej strane to je drevo, v ktorom bol pánt pre uchytenie krídla, na severnej torzo závory. Priestor nad svätyňou bol teda v prípade potreby zabezpečiteľný. Tento nález je ojedinelý a zriedkavý.

Štít ako i korunu muriva spevnili drevenými tiahlami, pomúrnicami. Pôvodný drevený stužujúci trám vo východnom štíte zoťali v rokoch 1366 – 67. Loď kostola bola až po strop zdobená nástennými maľbami. V juhovýchodnom kúte lode v podkroví sa zachovalo torzo nástennej maľby. Čitateľný je len združený pás čiernej linky a nie je možné , vzhľadom k torzálnosti zachovania, maľbu bližšie určiť. Okolo kostola bol cintorín vymedzený múrom. Podľa kanonických vizitácií bola súčasťou areálu aj kostnica, jej situovanie a datovanie môže objasniť len archeologický výskum. Na prelome 14. -15. storočia, asi do polovice 15. storočia, postavili kamennú vežu a otvorili nový západný vstup do kostola. Vstup do veže bol z južnej strany. Mala 4 podlažia a jej stredoveká hmota končila cca o 1 m nižšie ako dnes. Jej podlažia presvetlili úzkymi štrbinovými okienkami. Spolu s hmotou veže vymurovali pri západných nárožiach aj dva operáky. V telese veže sa zachovalo pomerne veľa drevených častí konštrukcie lešenia, ktoré boli denrochronologicky datované po roku 1342.

Už v roku 1712 bola farská budova a kostol uvoľnené. Od roku 1714 sa začali písať samostatné kroniky, hoci Bobot, Bobotská Lehota a Horňany ešte patrili pod farnosť Dolné Motešice. V roku 1743 bol Bobot, vďaka úsiliu a patronátu grófa Jozefa Illesházyho, majiteľa dediny, samostatnou farnosťou. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1767 vďaka Jánovi Baptistovi Illesházymu prešiel kostol generálnou opravou. V lodi nahradili drevený doskový strop tehlovou murovanou klenbou. Zo statických dôvodov k južnej i severnej stene lode primurovali operáky ukončené pultovými strieškami. Obe steny lode presvetlili novými zväčšenými okennými otvormi, na južnej stene do vstupu osadili pravouhlý kamenný portál. V tejto etape premurovali posledné podlažie veže a vežu zvýšili o cca 1 m. Predpokladáme, že koncom 19. storočia až v 1. pol. 20. storočia došlo k úprave interiéru. Na západnej strane postavili nový drevený chór (1900) nesený 2 stĺpmi, na ktorý osadili nový organ r. 1924 vyrobený vo Valašskom Meziřičí. Predpokladáme, a aj farská kronika to udáva, že vtedy postavili aj nové prístupové schody na chór do ktorých vložili kameň s datovaním 1707. Podľa kroniky bol vedľa týchto schodov vstup do krypty. Do svätyne osadili dnešný hlavný oltár sv. Mikuláša - 1923 vyrobený v Novákoch majstrom rezbárom Jozefom Sziklaiom. V lodi položili novú keramickú dlažbu. V roku 1926 dali na strechu plechovú a eternitovú krytinu s najväčšou pravdepodobnosťou spolu s dnešnou konštrukciou krovu. Pred vchod pristavali malú štvorcovú predsieň so sedlovou strieškou a s kazetovým dreveným stropom. Predpokladáme, že v tomto období dostali fasády kostola úpravu v podobe maľovaných hladkých pásov okolo otvorov a štruktúrovanej plochy steny, čo bolo zopakovaním staršieho riešenia.

Staršie zvony zrekvírované pravdepodobne v priebehu 1. svetovej vojny nahradili 4 novými zvonmi: dvoma z roku 1938, jeden z nich vyrobila firma Fischer z Trnavy, druhý Oktáv Winter z Broumova. Tretí zvon z roku 1920 a štvrtý z roku 1928 odliali v dielni Pavla Ranka v Trenčíne. Medzi rokmi 1937 – 1940 postavili novú východnú sakristiu. Podľa farskej kroniky v roku 1948 urobili dnešné kovové oplotenie a bránu. Realizovala ich firma Urban a Polák z Nového Mesta nad Váhom a stála 22 000 Kčs. V roku 1958 kostol vymaľoval maliar František Hrdina z Motešíc, premaľovaný bol po roku 1984 s výjavmi zachovanými dodnes: na klenbe lode sú to 4 evanjelisti, na ploche svätyne je to sv. Archanjel Michal. Fasády kostola opravila firma Svojpomoc z Trenčína v roku 1977.
Kostol v Bobote patrí do skupiny veľmi hodnotných stredovekých dedinských kostolov, je ukážkou stredovekého staviteľstva na Považí a dokladom šírenia kresťanstva na našom území.

Spracovala PhDr. Z. Zvarová a kol. , 03/2016

Farský kostol Svätého Mikuláša bol postavený v roku 1290 a patrí medzi navýznamnejšie a historicky najstaršie pamiatky v regióne.

Kostol je uvedený v Súpise pamiatok na Slovensku:
Kostol Svätého Mikuláša, katolícke biskupstvo, pôvodne ranogotický, spomínaný v roku 1332 – 1337, v 17. storočí prestavaný a znovu zaklenutý v 20. storočí. Jednoloďový s rovným uzáverom presbytéria, s pristavanou sakristiou, predstavanou vežou s predsienkou. Presbytérium zaklenuté valenou klenbou, loď valenou klenbou s lunetami. Na vonkajšku oporné piliere s pultovými strieškami. Fasády členené iluzívnym lizénovým orámovaním. Vežu zakončuje prilbová strecha s laternou. Vnútorné zariadenie je z 20. storočia. V presbytériu neskorogotické výklenkové pastofórium. Krstiteľnica kamenná, baroková z 18. storočia. Prícestný kríž je kamenný barokový z roku 1707.